Po poslednej veľkej povodni v roku 2002 vybudovali okolo lodenice protipovodňovú hrádzu.
V máji 2013 sa počasie zbláznilo a v celej strednej a západnej Európe napršalo enormné množstvo dažďov. Dunaj tie vody pozbieral a rapídne zvyšoval hladinu po celom svojom toku. Dal možnosť otestovať novú protipovodňovú ochranu.
2. júna 2013 boli vstupy zahradené a postavená mobilná nadstavba. Pre istotu sme vysťahovali správcov domček, dolné klubovne, šatne a posilňovňu do hornej „veľkej“ klubovne. Dunaj stúpal a stúpal… a presakoval popod hrádzu, takže v areáli lodenice vytvoril jazero s pokojnou prefiltrovanou vodou. Jediným suchým ostrovom v tomto jazere sa stala veľká klubovňa, balkón a šatne. Pre spojenie s okolitým svetom fungovala len „lodná“ doprava a prepojenie striech po rebríkoch.
Balkón bol po celý čas strážnou baštou, ale aj jediným priestorom pre oddych počas čistenia. Ale najmä – ako obyčajne – miestom, kde sa upevňovala naša klubová spolupatričnosť! Dunaj kulminoval 6. júna 2013 pri vodočte 10,32 m. V našom jazere sa čvachtali divé kačice, ale aj „mlaďasi“ skákali z balkóna. A za hrádzou v silnom prúde šantili bobry (napočítali sme ich 5-6). Futbalové ihrisko sa podobalo skôr na vodnopólový štadión.
Voda opadla, zostalo veľa roboty, ale stavba lodenice opäť odolala! A my ju dáme znova „do pucu“!
Eva Matejková