Moje detsvo bolo o trávení voľného času v lodenici, ktoré sa plynule prenieslo do pravidelného športovania pod vedením Otta Raisa. Otto v tom čase viedol skupinu prípravky. Ďalšími mojimi trénermi v našej lodenici boli Emil Vranka, Janka Beňušová, môj otec a Roman Buček. Toto nádherné bezstarostné obdobie sa skončilo spojením môjho mena s Róbertom Erbanom na jar v roku 1988. S Robom sme začali jazdiť K2 a hneď sa nám podarilo povyhrávať všetko čo sa dalo doma aj v zahraničí. V roku 1989 sme štartovali na juniorských MS v Kanade. O rok neskôr v roku 1990 sme štartovali na seniorských MS Kodaň v maratóne ako juniori, kde sme získali krásne 7. miesto na trati dlhej viac ako 43 km. V roku 1991 sme sa zúčastnili MS v Paríži, boli to naše prvé majstrovstvá sveta v seniorskej kategórii na krátkych tratiach. Pocity boli naozaj vynikajúce, pretože sme mali dobre natrénované a umiestnenia, ktoré sa nám podarili boli ozaj pekné, K2 10 000m 3. miesto a na K2 500m 7. miesto.
Na ďalšej farebnej fotografii je spolu s nami Pavel Blaho. Fotka je zo sústredenia v Mexiku pred olympiádou v Barcelone 1992. Paľko nás viedol niekoľko rokov s prestávkami a zážitkov s ním bolo naozaj veľmi veľa. Na olympijskej regate v Barcelone 1992 sme skončili na nepopulárnom 4. mieste na K4 1000m spolu s Jozefom Turzom a Attilom Szabom a Róbertom Erbanom.
Juraj Kadnár